Chronická obličková choroba má u dospelých v krajinách s vysokým príjmom prevalenciu asi 10 %. Okrem tradičných rizikových faktorov, ako sú diabetes mellitus, artériová hypertenzia a obezita, sa uplatňujú aj niektoré netradičné. V diagnostike sa používa stanovenie odhadu glomerulovej filtrácie (eGF), albuminúrie a proteinúrie, ultrasonografia, imunologické vyšetrenie a biopsia. V štádiách 3 až 5 sú už prítomné sekundárne poruchy viacerých orgánov a systémov, čo si vyžaduje komplexnú liečbu. V konečnom štádiu sa pacient zaraďuje do pravidelnej dialyzačnej liečby a na čakaciu listinu pred transplantáciou obličky.
Kardiovaskulárne ochorenie je vedúcou príčinou morbidity a mortality pacientov s chronickou obličkovou chorobou. Pacienti v štádiách chronickej obličkovej choroby 3a-4 (eGF 15–60 ml/min/1,73 m2) majú 2 – 3 násobne zvýšenú kardiovaskulárnu mortalitu. Vo vývoji (progresii) chronickej obličkovej choroby len malá proporcia chorých sa dostane do dialyzačného štádia (štádium 5), a naprostá väčšina zomiera na kardiovaskulárne ochorenie. Liečba je komplexná a zložitá, lepšia je prevencia.

Hostia

Prof. MUDr. Ján Murín, CSc.
Univerzitná nemocnica Bratislava, I. interná klinika LF UK

Prof. MUDr. Peter Ponťuch, CSc.
Univerzitná nemocnica Bratislava, IV. interná klinika LF UK – prednosta

MUDr. Mária Komlósi, PhD., MSc. (moderátor)
Univerzitná nemocnica Bratislava, III. interná klinika LF UK